Podľa aktuálnych trendov sa zariadenie kúpeľní štýlom i materiálmi prispôsobuje ostatnému interiéru. V mnohých prípadoch sa kúpeľňa podobá skôr na zabývanú útulnú izbu. Ak sa teda vaša kúpeľňa štýlovo odlišuje od celkovej koncepcie bytu, mali by ste pouvažovať o zmene.

Prečo by v nej vždy mali dominovať studené sklo, kov a kameň? Omnoho príjemnejšie je drevo. V kombinácii s ostatnými modernými materiálmi dá vašej kúpeľni punc útulnej, zaujímavej a štýlovo čistej miestnosti. Do vlhkého prostredia kúpeľní je ideálne drevo, ktorému vlhkosť neprekáža. Takéto dreviny sa dovážajú z juhoamerických dažďových pralesov a sú to najmä brazílsky orech a massaranduba, ktoré sú veľmi ťažké a tvrdé. Vďaka týmto vlastnostiam a pri dodatočnom ošetrení sa v kúpeľniach môžu používať nielen v podobe odkladacieho nábytku, ale aj ako obklad a podlahová krytina.

Alternatívy
Jednofarebné lakované povrchy sa stávajú minulosťou a nahrádzajú ich drevené dyhy, najčastejšie svetlých odtieňov. Základným kritériom pri výbere drevenej dyhy je jej vzhľad, najmä jej farba a kresba. Riadime sa estetickým cítením a tvorbou farebného súladu v celej miestnosti. Obľúbená je dyha buka, čerešne, jelše a javora. Najpraktickejším materiálom na dyhovanie je takzvaná MDF doska. Tvorí ju zlisovaná drevotrieska povrchovo upravená akrylovým lakom, ktorý dobre odoláva vlhkosti. Korpusy skriniek sa vyrábajú z laminátovej drevotriesky, dvierka z MDF dosky. Na atypicky tvarované dvierka sa používajú špeciálne fólie. Hrany nábytku musia byť bezchybne zakončené, aby sa voda a vlhkosť nedostali do vnútra dosky. Kvalitné skrinky majú tzv. ABS hranu, čo je plastová hrana lepená vodovzdorným lepidlom. Lacnejšie typy skriniek majú hrany nažehlené. Aby bol nábytok dokonale funkčný po celý čas používania, pánty a ostatné doplnky, napríklad príchytky, by mali byť kovové.

Drevené podlahyDrevená podlaha v kúpeľni musí byť z tvrdého, masívneho dreva. Dreviny rastúce v našich zemepisných šírkach nemajú dostatočnú hustotu a sú mäkké. Preto sa do vlhkého prostredia neodporúčajú. Ak sa predsa len rozhodnete využiť domáce dreviny, treba ich chrániť krycími lakmi a špeciálnymi olejmi. Najvhodnejšie exotické druhy dreva sú už spomenuté brazílsky orech a massaranduba. Dovážajú sa z Brazílie, a preto je ich cena vyššia, ako v prípade domácich materiálov. Inštalácia drevenej podlahy sa robí dvoma spôsobmi. Pri prvom sa podlaha pribije na drevený rošt, ktorý umožní dobrý prístup vzduchu, dokonalý odvod vody a perfektné vysúšanie. Masívne podlahy sa po dokončení ešte dodatočne ošetrujú olejom a vodovzdorným lakom. Je to nielen pre zvýšenie ochrany a predĺženie ich životnosti, ale i preto, aby boli príjemné na dotyk. Druhým spôsobom je klasické lepenie na pero a drážku.

Ďalšie vybavenie
Ak chcete atmosféru kúpeľne presvetliť a zútulniť, doplňte jej interiér i ďalšími prvkami z dreva. Obľúbenými druhmi sú aj teak a céder. Po kvalitnom spracovaní a vhodnej povrchovej úprave sú aj tieto dreviny vhodné do vlhkých podmienok kúpeľne.
K atraktívnym doplnkom patria teakové súčasti sprchovacích kútov, voľne stojace vane na teakových sokloch podoprených štyrmi robustnými nohami z rovnakej dreviny. Vane sa do drevených soklov bežne zapúšťajú. Zo špeciálneho dreva sa robia i veľmi obľúbené podložky do sprchovacích kútov. Tento prírodný materiál je veľmi príjemný na dotyk a pôsobí efektne. Atraktívne sú aj kombinácie dreva a porcelánu použité napríklad na dávkovačoch mydla.

Ako zariadiť malú kúpeľňu
Ako však zariadiť miniatúrnu kúpeľňu v malom byte? Kúpeľňa nie je prázdna, ale pekne zabývaná a plná šampónov, sprejov, fľaštičiek a dóz. Sen o väčšej ploche i úložnom priestore sa splní, keď veľkoryso zabudujeme jedno alebo dve umývadlá do dlhej dosky (corianovej, mramorovej či zo špeciálne upraveného dreva). Pod ňou bude rad objemných šuplíkov, do ktorých rýchlo a elegantne schováme všetky drobnosti. Horná doska je v takomto prípade hladká a rovná, bez jedinej škáry, a plynulo sa zvažuje do priehlbín umývadiel. Veľká doska a mohutné šuplíky nahradia malú poličku, ktorá je súčasťou obvykle nepeknej kúpeľňovej zrkadlovej skrinky, ktorú môžeme a nahradiť veľkým zrkadlom.

Vaňa, či sprchovací kút?
Sanitárne predmety sú úzko spojené s prívodom teplej a studenej vody, takže ak sa nám po čase znepáči rozmiestnenie vane a umývadla, čakajú nás problémy s búracími prácami a narušením chodu domácnosti. Preto si pri zariaďovaní novej či rekonštrukcii starej kúpeľne dôkladne uvážme kam, ako a prečo umiestnime umývadlo, vaňu, sprchovací kút, prípadne WC alebo bidet. Neexistujú striktné pravidlá, podľa ktorých by sme mali tieto predmety rozmiestniť, okrem zdravého rozumu a poznania vlastných potrieb a životného štýlu. Všetky druhy sanitárnej keramiky výrobcovia ponúkajú v rôznych rozmeroch, takže je len na nás, čo si vyberieme. Ak sa večne ponáhľame, máme nízky tlak vody a šetríme každú korunu, určite si nekúpime veľkú vaňu s tryskami na vodnú a bublinkovú masáž. Taká vaňa totiž potrebuje toľko teplej vody, že nám na to nemusí stačiť ani náš domáci zásobník a od rýchlosti, akou natečie, závisí aj jej konečná teplota.

Boj s centimetrami

Aj pri inštalovaní bežnej plastovej, kovovej či keramickej vane treba dbať na to, aby bol priestor okolo nej priechodný minimálne v dĺžke 120 cm a v šírke 65 – 70 cm. V domácnosti so staršími či menej pohyblivými ľuďmi by výška horného okraja vane nemala presiahnuť 50 cm. Ak je horný okraj vane vyšší, môžeme pred ňou vymurovať pomocný schodík. Oveľa využívanejšie i úspornejšie je sprchovanie v sprchovacom kúte. Na trhu sú rozličné sprchovacie kúty, ktoré môžeme vybaviť rôznymi batériami, masážnymi tryskami alebo parným kúpeľom. Sprchovacie kúty sa vyrábajú obvykle s okrúhlym či štvorcovým pôdorysom, pričom si môžeme vybrať z rôznych variantov – buď si kúpime vaničku, celý sprchovací kút s posúvacími dverami, alebo si ho dáme vymurovať a kúpime si len sklené alebo plastové dvere. Manipulačný priestor okolo východu zo sprchy by mal byť 65 až 70 cm podľa spôsobu otvárania dverí sprchovacieho kúta. Do zvlášť malej kúpeľne je lepšie nainštalovať sprchovaciu stienku na už existujúcu vaňu.
Aj veľkosť umývadla môže byť rôzna, pričom okrem klasických umývadiel si môžeme zvoliť aj umývadlo zabudované do dosky z prírodného kameňa, plastu alebo dreva. Rohové umývadlo ušetrí v malej kúpeľni veľa miesta. Samostatnú kapitolu tvoria umývadlá poňaté ako dizajnérske kúsky alebo výrobky limitovaných sérií. No aj tu platí, že najmenšia možná hĺbka pre dospelú osobu stojacu pred umývadlom je 65 až 70 cm, aby sme sa mohli pohodlne predkloniť. Horná hrana namontovaného umývadla má mať výšku 80 až 90 cm.

Rady nakoniec
Nepostrádateľnou súčasťou kúpeľne je vetranie a ventilácia. Ak kúpeľňa nemá okno, treba zabezpečiť prúdenie vzduchu pomocou vetracieho prieduchu, lebo v nevetranom vlhkom prostredí sa mimoriadne darí mikróbom a baktériám. Ak je to len trochu možné, oddeľme WC od kúpeľne aspoň sadrokartónovou prepážkou a samostatným vchodom. Vyhneme sa tak nepríjemným situáciám, ktoré by mohli narúšať harmóniu nášho domova. . . .

Obrázky:
1. Podlaha v kúpeľni môže byť pokojne i drevená, zhotovená z odolného tíkového či cédrového dreva a s vhodnou povrchovou úpravou znesie väčšie prídely vody – podobne, ako lodná paluba...

2. To isté možno povedať aj o vzťahu umývadla a plochy, na ktorej je umiestnené. Riešením je použitie odolného exotického dreva alebo kvalitnej MD F fólie nalepenej špeciálnym lepidlom na drevotriesku.

3. Zariadenie i atmosféra kúpeľne začína pripomínať skôr zariadenie izieb alebo predizieb. Pri takýchto riešeniach sa môže sprchový kút oddeliť priečkou, aby nenarúšal štýl interiéru.

4. Sprchovací kút umiestnený v rohu šetrí priestor a jeho sklenené steny navodzujú dojem vzdušnosti.

5. Vzhľad luxusného zariadenia tejto kúpeľne uzváštňuje i špeciálna povrchová úprava dreva s rastlinným ornamentálnym dekorom.

Zdroj: Mediast.sk