Pribrzdenie tempa stavebnej produkcie na Slovensku posúva do popredia otázky estetizácie architektúry. Kedysi to bola samozrejmá súčasť kompozície, dnes sa sochárske diela len občas dodatočne prilepia na budovu. Existujú však aj také, pri ktorých vzniká súlad. Projekt Monetova záhrada v administratívnom komplexe Galvani Business Centrum IV v Bratislave.
Monetova záhrada v biznis centre
Projekt Monetova záhrada v administratívnom komplexe Galvani Business Centrum IV v Bratislave patrí k najnovším sochárskym realizáciám Marcely a Viliama Loviškovcov, ktorí svoju tvorbu prezentujú pod logom ateliéru Byzant. Zadanie ich diela bolo jasné – výtvarne ozvláštniť stavbu, aby sa vymanila z roviny čistého pragmatizmu a funkčnosti a pritiahla potenciálnych nájomcov.
„Mali sme šťastie, že nás oslovil osvietený investor komplexu a autor projektu Jozef Draškovič, ktorí nám umožnili vstúpiť do projektu už počas prípravy projektovej dokumentácie,“ hovorí Viliam Loviška. „Bol to ideálny stav, pretože vtedy sa ešte dá ovplyvniť množstvo skutočností súvisiacich s realizáciou výtvarné diela a jeho osadením. Výtvarné stvárnenie átria a troch hlavných vstupov v budove sme predstavili prostredníctvom témy Monetových lekien. Átrium nám totiž asociovalo kamennú záhradu s cirkulujúcou vodou. V tejto konfrontácii sme chceli nadviazať na princípy tvorby skvelého impresionistického maliara Clauda Moneta a jeho slávne maľby lekien na vodnej hladine.“
Ako však dostať impresiu do architektúry? Po sviežom umeleckom nápade nasledovali otázky týkajúce sa príťažlivého a výstižného tvaroslovia, ktoré by bolo zrozumiteľné aj pre ľudí. Súbežne s tým sa riešili otázky od finančných nákladov a ich únosnosti až po technickú realizáciu výtvarných objektov. „Práve sochárstvo je fenoménom, ktorý umožňuje s témou pracovať v horizontálnej i vertikálne polohe,“ pokračuje Viliam Loviška.
„Ako výtvarníci sme si mohli dovoliť pracovať so znakom lekna, ktorý sme variovali v rôznych veľkostiach a podľa techniky opracovania. Od samého začiatku sme sa rozhodli prezentovať domáci materiál – ryolit – v jeho širokej úžitkovej forme od dlažby cez riešenie vodnej plochy a mozaiky až po jeho použitie ako nášľapnej vrstvy alebo voľnej aplikácie.“
Krajina v meste
Najväčšia stena výtvarnej výzdoby na Galvaniho Business Centrum IV má 70 m2 a sú na nej osadené lekná z antikora. Ich tvar sa opakuje po celej budove v rôznych modifikáciách a v rôznych výškových úrovniach harmonizuje s celkovým charakterom budovy. Výtvarno-architektonický súlad je aj výsledkom spolupráce so záhradným architektom – prírodný motív zelenej strechy prerástol do architektúry budovy.
„V rovine výtvarnej metafory sme chceli preniesť krajinu do mesta,“ hovorí Marcela Lovišková. Všetci sme svojim spôsobom vrchári a túto danosť máme geneticky zakódovanú. Všetci máme radi prírodu, vôňu lúk a hôr, a preto nám niečo podobné chýba aj v meste, v džungli betónu a skla. Mnohé stavby totiž možno nazvať ako stavby bez ľudskej tváre. Využívame teda prírodné motívy a pokračujeme tak v hľadaní ľudskosti. Snažíme sa ju nachádzať v krajine, v ktorej sme sa narodili a na ktorú máme citovú väzbu.“
Socha odhaľuje svoje tajomstvo
Generálna rekonštrukcia Rínku sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici, ktorá sa podľa koncepcie Ing. arch. Ivana Jarinu začala pred vyše piatimi rokmi, vytvorila z tejto neveľkej kysuckej obce miesto nebývalej premeny. Starosta obce Ján Podmanický so spolupracovníkmi a s využitím eurofondov predviedol v praxi svoju predstavu rekonštrukcie obce smerom k modernému výrazu, ktorá by nemala zostať len pri tomto rínku.
Urbanistické riešenia Rínku sv. Michala Archanjela začalo baštou a vydláždením námestia, pričom jeho súčasťou bolo aj osadenie kamennej sochy sv. Michala Archanjela. Modernizácia pokračovala rekonštrukciou školy a mestského úradu a nakoniec, 18. júla tohto roku, prebehla slávnostná inaugurácia slovenského orloja.
„Kľúčová bola urbanistická koncepcia Ivana Jarinu, v ktorej okrem účelovosti jednotlivých stavieb a ich farebnej škály navrhol aj ústredný bod celého námestia – plastiku svätého Michala,“ hovorí Viliam Loviška. „Pri soche na verejnom priestranstve je dôležité trafiť proporcie. Starí majstri hovorili, že sochu nesmie zožrať vzduch. Okrem proporcií musí socha na verejnom priestranstve dobre pôsobiť z každého pohľadu. Keďže človek má tendenciu sochu objať, socha sa nikdy nesmie odcudziť. Z akéhokoľvek miesta musí mať svoj príbeh. Tomu sa hovorí, že socha je rozrotovaná a počas pozorovania odhaľuje kúsky svojho tajomstva.“
Zdroj: Sita/Webnoviny
Text: Ľudo Petránsky
Foto: Lea Lovišková
Projekt Monetova záhrada v administratívnom komplexe Galvani Business Centrum IV v Bratislave patrí k najnovším sochárskym realizáciám Marcely a Viliama Loviškovcov, ktorí svoju tvorbu prezentujú pod logom ateliéru Byzant. Zadanie ich diela bolo jasné – výtvarne ozvláštniť stavbu, aby sa vymanila z roviny čistého pragmatizmu a funkčnosti a pritiahla potenciálnych nájomcov.
„Mali sme šťastie, že nás oslovil osvietený investor komplexu a autor projektu Jozef Draškovič, ktorí nám umožnili vstúpiť do projektu už počas prípravy projektovej dokumentácie,“ hovorí Viliam Loviška. „Bol to ideálny stav, pretože vtedy sa ešte dá ovplyvniť množstvo skutočností súvisiacich s realizáciou výtvarné diela a jeho osadením. Výtvarné stvárnenie átria a troch hlavných vstupov v budove sme predstavili prostredníctvom témy Monetových lekien. Átrium nám totiž asociovalo kamennú záhradu s cirkulujúcou vodou. V tejto konfrontácii sme chceli nadviazať na princípy tvorby skvelého impresionistického maliara Clauda Moneta a jeho slávne maľby lekien na vodnej hladine.“
Ako však dostať impresiu do architektúry? Po sviežom umeleckom nápade nasledovali otázky týkajúce sa príťažlivého a výstižného tvaroslovia, ktoré by bolo zrozumiteľné aj pre ľudí. Súbežne s tým sa riešili otázky od finančných nákladov a ich únosnosti až po technickú realizáciu výtvarných objektov. „Práve sochárstvo je fenoménom, ktorý umožňuje s témou pracovať v horizontálnej i vertikálne polohe,“ pokračuje Viliam Loviška.
„Ako výtvarníci sme si mohli dovoliť pracovať so znakom lekna, ktorý sme variovali v rôznych veľkostiach a podľa techniky opracovania. Od samého začiatku sme sa rozhodli prezentovať domáci materiál – ryolit – v jeho širokej úžitkovej forme od dlažby cez riešenie vodnej plochy a mozaiky až po jeho použitie ako nášľapnej vrstvy alebo voľnej aplikácie.“
Krajina v meste
Najväčšia stena výtvarnej výzdoby na Galvaniho Business Centrum IV má 70 m2 a sú na nej osadené lekná z antikora. Ich tvar sa opakuje po celej budove v rôznych modifikáciách a v rôznych výškových úrovniach harmonizuje s celkovým charakterom budovy. Výtvarno-architektonický súlad je aj výsledkom spolupráce so záhradným architektom – prírodný motív zelenej strechy prerástol do architektúry budovy.
„V rovine výtvarnej metafory sme chceli preniesť krajinu do mesta,“ hovorí Marcela Lovišková. Všetci sme svojim spôsobom vrchári a túto danosť máme geneticky zakódovanú. Všetci máme radi prírodu, vôňu lúk a hôr, a preto nám niečo podobné chýba aj v meste, v džungli betónu a skla. Mnohé stavby totiž možno nazvať ako stavby bez ľudskej tváre. Využívame teda prírodné motívy a pokračujeme tak v hľadaní ľudskosti. Snažíme sa ju nachádzať v krajine, v ktorej sme sa narodili a na ktorú máme citovú väzbu.“
Socha odhaľuje svoje tajomstvo
Generálna rekonštrukcia Rínku sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici, ktorá sa podľa koncepcie Ing. arch. Ivana Jarinu začala pred vyše piatimi rokmi, vytvorila z tejto neveľkej kysuckej obce miesto nebývalej premeny. Starosta obce Ján Podmanický so spolupracovníkmi a s využitím eurofondov predviedol v praxi svoju predstavu rekonštrukcie obce smerom k modernému výrazu, ktorá by nemala zostať len pri tomto rínku.
Urbanistické riešenia Rínku sv. Michala Archanjela začalo baštou a vydláždením námestia, pričom jeho súčasťou bolo aj osadenie kamennej sochy sv. Michala Archanjela. Modernizácia pokračovala rekonštrukciou školy a mestského úradu a nakoniec, 18. júla tohto roku, prebehla slávnostná inaugurácia slovenského orloja.
„Kľúčová bola urbanistická koncepcia Ivana Jarinu, v ktorej okrem účelovosti jednotlivých stavieb a ich farebnej škály navrhol aj ústredný bod celého námestia – plastiku svätého Michala,“ hovorí Viliam Loviška. „Pri soche na verejnom priestranstve je dôležité trafiť proporcie. Starí majstri hovorili, že sochu nesmie zožrať vzduch. Okrem proporcií musí socha na verejnom priestranstve dobre pôsobiť z každého pohľadu. Keďže človek má tendenciu sochu objať, socha sa nikdy nesmie odcudziť. Z akéhokoľvek miesta musí mať svoj príbeh. Tomu sa hovorí, že socha je rozrotovaná a počas pozorovania odhaľuje kúsky svojho tajomstva.“
Zdroj: Sita/Webnoviny
Text: Ľudo Petránsky
Foto: Lea Lovišková
